Čítačka v nárečí s Jozefom Jenčom

„Beseda bola dokonalá. Pán spisovateľ Jozef Jenčo hneď na prvý dojem pôsobil ako pohoďák a humorista. Začal veselou rozcvičkou, ktorá nás hneď na úvod zabavila a napovedala, že to nebude taká hocijaká beseda. Rozprávali sme v nárečí a bolo to vážne zábavné. Celý čas som sa smiala a naozaj som si to užila.“
„Pre mňa osobne bolo 45 minút málo. Nádherná beseda, takúto vtipnú besedu si budem pamätať ešte dlho.“
„Pán Jenčo bol sympatický a priateľský človek.“
„Páčilo sa mi, ako bol vtipný, zábavný, uvoľnený, všímavý. Mal všetko pripravené a do príbehu zapájal aj žiakov.“
„Páčilo sa mi, ako s nami „ľabdal“, bol veľmi vtipný.“
„Bolo to zaujímavé, interaktívne, zábavné. Naučili sme sa niečo nové. Autor nám vysvetľoval, ako vznikli tie jeho knihy scénkami aj slovami v nárečí. Prečítal aj úryvky z rozprávok hravo a zábavne.“
„Bola tam uvoľnená atmosféra. Knihy čítal zábavným spôsobom, aby sme sa nenudili. Takúto besedu by som si rád zopakoval.“
„Páčilo by sa mi viac takých besied.“
Toto sú ohlasy žiakov na stretnutie s autorom Jozefom Jenčom. Režisér, dramatik divadla KĽUD Kladzany vtiahol žiakov 3. a 7. ročníka do príbehu známych rozprávok trochu inak, v zemplínskom nárečí. V jeho rozprávkach sa môžu žiaci stretnúť so známymi postavičkami: červená čiapočka, smelý zajko vo veselo upravených príbehoch ako aj s novými postavami ako Ďabol, Stara Mlada, Bosorka, detektiv Derik, chobotňica z jarku, komiňarik v tradične komických situáciách so silným posolstvom na záver.
Slovenské nárečia spolu so spisovným jazykom tvoria dokopy slovenský národný jazyk. Nárečie je dorozumievací prostriedok obyvateľov na určitom území. Dedí sa z generácie na generáciu v ústnej podobe. Nedovoľme, aby sa zemplínske nárečie, tak nádherná reč, prestalo používať a stalo sa tak mŕtvym. Aj preto hodiny slovenského jazyka v nárečí obohacujú, zabávajú a robia nárečie živým jazykom, ktorý sa používa.