21.február – Medzinárodný deň materinského jazyka

Materinský jazyk... uvedomujeme si v každodennom zhone význam tohto pojmu? Uvedomujeme si, že to bol prvý jazyk, ktorý sme počuli od svojej mamičky a prvý jazyk, ktorým sme sa naučili rozprávať? Áno, je dôležité poznať aj cudzie jazyky, je dôležité poznať kultúru iných národov... Ale predovšetkým by sme mali poznať ten svoj, najmilší, najsladší, najzrozumiteľnejší jazyk, ktorým jednoznačne vyjadríme, kde je náš domov, kde sú ľudia, na ktorých sa môžeme spoľahnúť, kde sme sami sebou.
Ani naši „dvojkári“ neostali bokom a pripravili si s pani učiteľkami rôzne aktivity. Starší pracovali so slovami, tvorili verše a strofy na štýl dadaistov, vystrihovali písmená a skladali nové slová, hrali sa na spisovateľov, vžívali sa do života literárnych hrdinov. Mladší vyhľadávali slová v srdiečku, zdolávali jazykolamy, súťažili, odhaľovali nezmyselné vety. Ďalší začali deň „čitateľským maratónom“, pozerali prezentácie, čítali rozprávky v nárečí, vysvetlili si význam niektorých prísloví a porekadiel. Naši žiaci v knižnici mali besedu o spisovateľke K. Bendovej, ktorej sté výročie narodenia si pripomíname práve tento rok.
Nezabúdajme na krásnu spisovnú slovenčinu, nezabúdajme na slová, ktoré najkrajšie znejú práve v slovenskom jazyku. Povedzme si spolu s Hviezdoslavom:
Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;